Program konferencie

Doobedňajší program

8.15 – 9.00 hod – Registrácia účastníkov, zvítanie pri spoločných raňajkách
9.00 – 10.30 hod – Prvý blok vystúpení


1.  Prečo musíme hovoriť o kultúre a klíme školy

Vladimír BURJAN
šéfredaktor DOBREJ ŠKOLY, riaditeľ firmy EXAM testing, poradca ministra školstva

2.  “Sila sa prebúdza” – jediovia, klony a kultúra organizácie

Peter OBDRŽÁLEK
konzultant a externý vysokoškolský pedagóg, Armstrong Competence Consulting

3.  Ako riadiť školu v puberte

Aleš ŠTESKO
riaditeľ Súkromnej ZŠ 2 ruky fantázie, Banská Bystrica

Otázky na rečníkov z pléna (cez Slido)


10.30 – 11.00 hod – Prestávka, kávička
11.00 – 12.40 hod – Druhý blok vystúpení


4.  Řád ve svobodě učení a svoboda v řádu

Ondřej HAUSENBLAS
učiteľ učiteľov češtiny, Pedagogická fakulta Karlovej Univerzity, Praha

5.  Dobrá škola za rohom

Peter DRÁĽ
lektor, tréner a analytik v oblasti vzdelávania, spoluiniciátor kampane Chceme vedieť viac o vzdelávaní na Slovensku

6. Škola 2.0 – vzdelávacie komunity pre budúcu generáciu (video)

Fielding Nair International

7.  Nie je jedno, ako vyzerajú naše školy

Andrea AMBROVIČOVÁ, Jana MATLOVIČOVÁ
architektky, Ateliér ARCHITEKTI mikulaj&mikulajová

Otázky na rečníkov z pléna (cez Slido)


12.40 – 14.00 hod – Obed, kávička, kuloárne debaty
14.00 – 14.50 hod – Prvý blok poobedňajších programov (v paralelných sekciách)
14.50 – 15.00 hod – Prestávka
15.00 – 15.50 hod – Druhý blok poobedňajších programov (v paralelných sekciách)
15.50 – 16.30 hod – Miniafterparty, lúčenie, slzy…



Poobedňajší program

Prvý blok poobedňajších programov bude bežať paralelne od 14.00 do 14.50 hod. Druhý blok poobedňajších programov bude bežať paralelne od 15.00 do 15.50 hod Každý účastník bude môcť absolvovať dva z ponúkaných programov – jeden v prvom bloku a jeden v druhom bloku.

Prvý blok programov (14.00 – 14.50 hod)

P01.  Otvorené a uzavreté otázky / otvorená a uzavretá myseľ

Dávid KRÁLIK
učiteľ, mentor, spoluzakladateľ školy Felix, nezisková organizácia LEAF

Keď som ako začínajúci učiteľ absolvoval prvú hospitáciu zo strany vedenia školy, bol to veľmi nepríjemný zážitok. Od chvíle, kedy sme spoločne vstúpili do triedy až do konca rozboru hodiny. Pachuť nepríjemného zážitku vo mne zostala ešte hodných pár dní a rovnaký scenár sa opakoval prakticky zakaždým. S odstupom času som si uvedomil, že príjemnú a tvorivú klímu v škole len ťažko zabezpečí vystresovaný učiteľ a že v ideálnom svete by sa učitelia hospitácií nemali báť. Dokonca by sa na ne mali tešiť a dožadovať sa ich. Dá sa niečo také dosiahnuť v podmienkach bežnej školy? Niečo som skúsil a rád by som sa o to s vami podelil.

P02.  Ako by mali vyzerať školy v 21. storočí?

Vladimír BURJAN
šéfredaktor DOBREJ ŠKOLY, riaditeľ firmy EXAM testing, poradca ministra školstva

To, ako vyzerajú interiéry a exteriéry škôl, má veľký vplyv na to, čo sa v nich odohráva. Väčšina dnešných školských budov vznikla pred desiatkami rokov a sú uspôsobené na hromadné, frontálne, transmisívne vyučovanie. Moderný pohľad na vzdelávanie však vyžaduje, aby sa mu prispôsobil aj dizajn a zariadenie škôl a priľahlých priestorov. Ukážeme si štyri základné archetypálne prostredia vhodné pre učenie. Spoznáte názory R. Fieldinga a P. Naira, dvojice najuznávanejších architektov moderných škôl, ktorí identifikovali dvadsať rôznych módov učenia a stavajú školy tak, aby ich umožňovali. Dostanete návod, ako urobiť vizuálny audit vlastnej školy, aj konkrétne tipy, ako ju urobiť príjemnejším a efektívnejším prostredím pre vzdelávanie.

P03.  Podpora kultury vnitřní motivace ke změně

Hana KOŠŤÁLOVÁ a Ondřej HAUSENBLAS
programová riaditeľka projektu Pomáhame školám k úspechu, učiteľ učiteľov češtiny na Pedagogickej fakulte UK, Praha

V ČR pracuje šestým rokem projekt Pomáháme školám k úspěchu. Podporuje veřejné základní školy v tom, aby se jim dařilo vyučovat tak, že se bude každé dítě učit naplno a s radostí. Hlavní snahou projektu je za­jistit, aby se učitelé stali autonomními bytostmi, lidmi, kteří dokážou neustále kriticky vyhodnocovat dopad svého působení na učení každého žáka. Pro proces změny je klíčové, aby se škole – jejím pedagogickým líd­rům – podařilo vytvářet a obnovovat kulturu, v níž se vyvažuje prožitek autonomie s prožitkem bezpečí. To je jedna z největších výzev, s nimiž se projekt neustále potýká.

P04.  Škola ako komunita Generácií

Štefan MACHAJDÍK
učiteľ náboženstva a etiky, bývalý člen manažmentu Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa

V našich školách sa často deje zaujímavá vec. Generácia X (vedenie) riadi Generáciu Y (učitelia), ktorá vzdeláva Generáciu Z (študenti). Tak vznikajú tri svety, ktoré si nerozumejú, nekomunikujú, nedôverujú si a často stoja proti sebe. Kto sú vlastne  X, Y a Z? Chcel by som vás pozvať k rozmýš­ľaniu o tom, ako zmeniť prostredie školy tak, aby sa v nej cítili všetci doma, rozumeli si a počúvali sa. Aby sa proces učenia a charakterového rozvoja ľudí nedial len v triedach, ale aj v riaditeľ­ni, kabinetoch a chodbách. Alebo, potrebujeme vôbec riaditeľňu a kabinety, keď sa zo školy stane KOMUNITA?

P05.  Pohyb, hra a komunikácia v jednom prúde

Peter ŽIVÝ
kultúrny kreatívec, sociálny inovátor, lektor intuitívnej pedagogiky

V bezpečnom priestore bez hodnotenia budeme mať možnosť poriadne sa spolu rozhýbať a ponoriť do hlbokého prežívania hry. Otvoríme tému dôležitosti kvality ľudskej komunikácie medzi učiteľom a žiakmi, ktorá je základom pre vzájomný informačný prenos. Zameriame sa aj na niektoré dobré tipy pre každodenný život učiteľa s dynamikou žiakov v škole.

P06.  Diskusný klub

Moderovaná diskusia účastníkov o kultúre a klíme školy a o tom, čo ich zaujalo v doobedňajšom programe.

 


Druhý blok programov (15.00 – 15.50 hod)

P07.  Otvorené a uzavreté otázky / otvorená a uzavretá myseľ

Dávid KRÁLIK
učiteľ, mentor, spoluzakladateľ školy Felix, nezisková organizácia LEAF

Keď som ako začínajúci učiteľ absolvoval prvú hospitáciu zo strany vedenia školy, bol to veľmi nepríjemný zážitok. Od chvíle, kedy sme spoločne vstúpili do triedy až do konca rozboru hodiny. Pachuť nepríjemného zážitku vo mne zostala ešte hodných pár dní a rovnaký scenár sa opakoval prakticky zakaždým. S odstupom času som si uvedomil, že príjemnú a tvorivú klímu v škole len ťažko zabezpečí vystresovaný učiteľ a že v ideálnom svete by sa učitelia hospitácií nemali báť. Dokonca by sa na ne mali tešiť a dožadovať sa ich. Dá sa niečo také dosiahnuť v podmienkach bežnej školy? Niečo som skúsil a rád by som sa o to s vami podelil.

P08.  Ako by mali vyzerať školy v 21. storočí?

Vladimír BURJAN
šéfredaktor DOBREJ ŠKOLY, riaditeľ firmy EXAM testing, poradca ministra školstva

To, ako vyzerajú interiéry a exteriéry škôl, má veľký vplyv na to, čo sa v nich odohráva. Väčšina dnešných školských budov vznikla pred desiatkami rokov a sú uspôsobené na hromadné, frontálne, transmisívne vyučovanie. Moderný pohľad na vzdelávanie však vyžaduje, aby sa mu prispôsobil aj dizajn a zariadenie škôl a priľahlých priestorov. Ukážeme si štyri základné archetypálne prostredia vhodné pre učenie. Spoznáte názory R. Fieldinga a P. Naira, dvojice najuznávanejších architektov moderných škôl, ktorí identifikovali dvadsať rôznych módov učenia a stavajú školy tak, aby ich umožňovali. Dostanete návod, ako urobiť vizuálny audit vlastnej školy, aj konkrétne tipy, ako ju urobiť príjemnejším a efektívnejším prostredím pre vzdelávanie.

P09.  JA som UČITEĽKA

Jana KUŠÍKOVÁ
učiteľka v Škole 2 ruky fantázie v Banskej Bystrici, lektorka workshopov intuitívnej pedagogiky

Ja, učiteľka, som kľúčom k dobrej klíme školy. Platí to však iba vtedy, ak nie som len nástrojom presadzovania zámerov a vôle rodičov. Ako môžem pracovať na zmene pohľadu na profesiu učiteľa a na životné poslanie so žiakmi, rodičmi, kolegami, vedením školy? Ako byť hrdou a spokojnou učiteľkou, ktorá nerieši len nízke mzdy a nepriaznivé podmienky v školách.

P10.  Čo keby…?

Peter DRÁĽ
lektor, tréner a analytik v oblasti vzdelávania, spoluiniciátor kampane Chceme vedieť viac o vzdelávaní na Slovensku

Čo keby sa vytváranie bezpečného prostredia a priaznivej klímy na učenie či kultivovanie medziľudských vzťahov v školách stalo najdôležitejším kritériom pri ich hodnotení? Čo by to spravilo s výsledkami žiakov a ako by to „zamávalo“ rebríčkami škôl? Malo by to vplyv aj na fyzické usporiadanie priestoru či spôsob organizácie vyučovania? Keďže nás bude viac, tieto aj ďalšie otázky si pekne rozdelíme a určite spoločne prídeme na všeličo zaujímavé.

P11.  Pohyb, hra a komunikácia v jednom prúde

Peter ŽIVÝ
kultúrny kreatívec, sociálny inovátor, lektor intuitívnej pedagogiky

V bezpečnom priestore bez hodnotenia budeme mať možnosť poriadne sa spolu rozhýbať a ponoriť do hlbokého prežívania hry. Otvoríme tému dôležitosti kvality ľudskej komunikácie medzi učiteľom a žiakmi, ktorá je základom pre vzájomný informačný prenos. Zameriame sa aj na niektoré dobré tipy pre každodenný život učiteľa s dynamikou žiakov v škole.