Profesorka Gajdošová je odborníčkou na školskú psychológiu. Pracuje na Fakulte psychológie Paneurópskej vysokej školy v Bratislave a zároveň je školskou psychologičkou v SOŠ inkluzívneho typu.
Iné rodiny, iné deti, iní žiaci
Smerovanie k dobrej škole vyžaduje brať do úvahy viaceré závažné zmeny, ktoré nastávajú v slovenskej spoločnosti začiatkom 21. storočia. Vo svojom vystúpení upozorním na niektoré zmeny v slovenskej rodine a v psychológii novej generácie detí a na výzvy, ktoré z nich pre školu vyplývajú.
Akou žiačkou ste boli na základnej a strednej škole?
Rodičia aj starí rodičia boli učitelia, takže som od detstva žila s problémami školy a počúvala, ako ich riešia. Školu som mala rada. Už vtedy som inklinovala k lepšiemu poznávaniu ľudí okolo seba, k riešeniu konfliktov a urovnávaniu sporov. Školská psychológia bola prirodzeným vyústením tohto záujmu.
Ako vidíte budúcnosť školy ako inštitúcie? Čakajú ju nejaké väčšie zmeny?
Školu nepochybne čakajú veľké zmeny. Ak chce obstáť, bude musieť zareagovať na psychológiu novej generácie detí – na ich osobitý spôsob myslenia, riešenia problémov, osvojovania si poznatkov, vnímania reality, ako aj na krízu rodiny a na enormný nárast sociálno-patologických javov.
Ako si predstavujete dobrú školu?
Dobrá škola kladie dôraz nielen na kvantitatívne, ale aj na kvalitatívne ukazovatele a snaží sa o vyváženie procesov personalizácie a socializácie. Usiluje o subjektívnu pohodu a rozvíjanie hodnôt, ohľaduplnosti, empatie či zodpovednosti, ale aj o vytváranie dobrej sociálnej klímy a medziľudských vzťahov. Spolupracuje s psychológmi.