riaditeľka Súkromnej ZŠ Bell Amos v Martine, nositeľka Malej medaily sv. Gorazda za rozvoj školstva, venuje sa problematike slovného hodnotenia, spoluautorka knihy Známka alebo slovo?
Škola môže byť dobrá iba vtedy, keď je dobre riadená
Nestačí prijať na školu dobrých učiteľov, treba im aj vytvárať podmienky na to, aby svoje kvality mohli uplatňovať. Kľúčovou osobou je z tohto hľadiska riaditeľ školy. Ten môže učiteľov motivovať, dávať im slobodu a dôveru, usmerňovať ich a podporovať ich profesijný rast. Rovnako ich však môže brzdiť, znechucovať a zavaľovať nezmyselnými povinnosťami. Ako by mal vyzerať moderný a efektívny manažment školy, ktorý „dá učiteľom krídla“?
Akou žiačkou ste boli na základnej a strednej škole?
Prežila som šťastné detstvo v učiteľskej rodine a vzdelanie bolo pre mňa prirodzenou potrebou. Učila som sa dobre a rada, milovala som dedinskú málotriedku, ktorá mi dala skvelé základy do života. Odjakživa som túžila stať sa učiteľkou.
Čo vám v škole chýbalo či prekážalo?
Z pohľadu dieťaťa mi vtedy nechýbalo nič. Učitelia boli pre nás zdrojom vedomostí a my ich prijímateľmi. Dnes by to už zďaleka nestačilo, mali sme málo priestoru na vlastnú realizáciu, na prezentovanie svojich názorov. Na vysokej škole bolo príliš veľa teórie, chýbala mi prax, ale tú som získala na vidieckej málotriedke u môjho otecka.
Čo by ste odkázali ministrovi školstva?
Každý by mal robiť to, v čom je najlepší. Učiteľ nie je pokusný králik, aby testoval reformy každej novej vlády. Učiteľ chce učiť, venovať sa deťom a vychovávať nové generácie. Nechajme mu a školám všeobecne SLOBODU.